ĽUDOVÍT NOVÁK

15. 10. 1908, Skalica – 27. 9. 1992 Ľubochňa, okr. Ružomberok. Študoval v r. 1927 – 1932 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika – romanistika – ugrofinistika) a v r. 1932 – 1934 na Sorbonne a iných vysokých školách v Paríži (romanistika). 1932 PhDr., 1938 doc., 1939 mim. prof., 1941 prof., 1968 DrSc., 1992 akademik SAV. V r. 1933-1938 pracovník Jazykového odboru Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine (referent), v r. 1939 – 1948 pracovník Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (mim. profesor, profesor), v r. 1944 – 1945 dekan fakulty. V r. 1948 – 1957 dočasný odpočinok s polročným prerušením v r. 1951 (pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave). V r. 1957 – 1963 pracovník Slovanského ústavu ČSAV v Prahe, pobočky v Brne (externý pracovník), súčasne v r. 1957 – 1964 externý pracovník Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied v Bratislave, v r. 1964 – 1969 pracovník ústavu (vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník). V r. 1968 – 1971 pracovník Pedagogickej fakulty v Trnave Univerzity Komenského v Bratislave (profesor), v r. 1972 – 1981 Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (profesor), od r. 1981 na dôchodku. V r. 1939 – 1943 generálny tajomník Slovenskej učenej spoločnosti, zakladateľ a v r. 1943 – 1945 generálny tajomník Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. V r. 1941 – 1945 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti, v r. 1972 – 1973 predseda pobočky Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Trnave, v r. 1973 – 1976 predseda pobočky v Prešove. V r. 1970 – 1974 člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda a člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovanské jazyky (na základe porovnávania so slovenčinou).

Venoval sa štúdiu dejín slovenského jazyka, výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä fonológie a pravopisu (zástanca radikálnej pravopisnej reformy), problematike jazykovej politiky a jazykovej kultúry, všeobecnej a porovnávacej jazykovede, slavistike, romanistike a ugrofinistike.

Literatúra